Aký je váš postoj k práci? Ste skôr typ, ktorý si dvakrát rozmyslí, či niečo urobí alebo sršíte aktivitou na všetky strany? A aké je vaše presvedčenie. Myslíte si, že bez práce nie sú koláče alebo skôr očakávate tie pečené holuby rovno do huby?
Vo svojom okolí mám dva veľmi dobré príklady obidvoch variant. A čím ďalej , tým viac mám pocit, že svet je skutočne taký, aký si o ňom myslíme že je.
Príklad A je Braňo. Je to strašne usilovný muž. Je finančne zabezpečený, stará sa o 5 člennú rodinu, žijú v dome na Palisádach v Bratislave. Celý život tvrdo makal, aby sa vypracoval tam kde je a doteraz pracuje minimálne 9 hodín denne. Pochádza z chudobnej rodiny, ktorá si na svoje živobytie musela vždy zarobiť tvrdou prácou. Ako mladý prechádzal rôznymi brigádami – tepovanie sedačiek, upratovanie záchodov, natieranie plotov. Neskôr si otvoril firmu na nivelačný systém na dlažbu a stále sa tomu venuje.
Príklad B je Kristián. Nikdy som ho asi nevidela pracovať. Jeho rodina má síce malú ale prosperujúcu firmu Farby Trnava už tretiu generáciu. Už na strednej mal vždy najväčšie vreckové, najlepšie mobily a oblečenie. Myslím, že momentálne firmu vedie, ale neustále cestuje niekde po svete takže prácou sa asi nepretrhne.
Ako to teda bude s tými koláčmi bez práce? Myslím, že je zjavné, že to funguje oboma spôsobmi. Niekto si myslí, že je to náhoda, že Kristián mal proste väčšie šťastie. Ja si však myslím, že v tom bude ešte nejaký iný háčik. Myslím, že to bude z veľkej časti určovať náš postoj k životu. Presvedčil ma o tom Tomáš, ktorého označím ako príklad C.
Príklad C – Tomáš je z chudobnej rodiny, ale on sám si nikdy chudobný pripadal…a vždy mu nejak vyšlo ako by zázrakom, že na to koľko mali doma peňazí, mal špičkové tenisky, dobré hodinky a jeden z najlepších mobilov v triede. Väčšinou mu niekto niečo venoval… Vždy mal však bohatú a štedrú myseľ, tak sa mu to jednoducho vracalo. Dnes je úspešným podnikateľom a čo viem, moc sa teda nenadre…
Tak ako to bude s tými koláčmi?