Niekto má v hlave iný v nohách. Kto má ale v rukách?

Hrdo o nich hovoríme a dávame im komplimenty: „Veď ty si už veľký vysokoškolák!“ Predsa chodiť na vysokú školu znamená byť odborníkom na oblasť, ktorú sme si zvolili študovať. Zameraní je na výber na každý prst desať. Vysoké školy sa o študentov biť nemusia. Na každú sa ich hlási tisíce a výberové konania sú mnohokrát ľahšie ako by byť mali. Každý študent má predsa pre školu svoju hodnotu… Reč je o externých študentoch.

stavbaPlatiť si za kvalitu vzdelanie je ľahšie. Ušetríš čas a za skúšku si si už takpovediac zaplatil, keďže si za semester platíš. Kam to smeruje?  K nekonečnému množstvu vyštudovaných mladých ľudí, ktorí nemajú ani poňatia o oblasti svojho zamerania.

Štatistiky o množstve študentov s vysokoškolským vzdelaním v porovnaní s kvalifikovanými pracovníkmi s technickým zameraní sú teda z polovice pravdivé a neznamenajú všetko. Čísla niekedy klamú. To, že takýto absolventi prácu nemajú, nie je nič zvláštne či nevídané.žiarovka

Nábytok na mieru či elektrinu, takéto služby nám poskytujú vraj tí menej inteligentní.. Ten, kto však tvrdí toto však neoplýva sedliackym rozumom. Títo ľudia majú dostatok práce za ktorú sú platení. Dá sa teda na rovinu porušiť známe porekadlo, že niekto má v hlave a iný v nohách, či v rukách. Ľudia, ktorí sa práce neboja chytiť netrpia absenciou  ani jedného z troch vymenovaných.

Bezvýznamné externé štúdium, ktoré poskytujú súkromné školy mladým ľuďom, ktorí sa radi pochvália titulom funguje ako na bežiacom páse. Z titulu bez skúseností si ale ťažko zaplatíme pekné bývanie s kuchyňou na mieru.

vyroba z hlinyBolo by hlúpe hádzať všetkých do jedného vreca. Nájsť však rovnováhu zamestnanosti v štáte a zároveň spokojnosť s kvalitou života študentov ktorí chcú robiť to čo ich baví je ťažké. Štátne inštitúcie, ktorými sú vysoké školy nemožno jediné obviňovať z nekvality vzdelania študentov. Kde teda hľadať chybu? Spoločnosť je nejako nastavená, jedno nadväzuje na druhé a veľakrát máme radšej trend a to ako pred spoločnosťou vyzeráme a kde sa zaradíme ako skutočnú radosť z dobre vykonanej práce. Chyťme ale rozum do hrsti!